Prechádzka v tme, alebo svetlo na konci tunela.
Poznáte to, zhasne sa svetlo a oči sa začnú prispôsobovať tme. Úplná tma neexistuje, vždy existuje aspoň svetlý tieň tmy. Zatvorte sa v byte, dajte dole žalúzie a vytvoríte perfektnú kopku bez svetla, no tento stav je výtvor človeka. V prírode to nikdy nezažijete. O čom je vlastne svetlo na konci tunela? O argumentoch (princíp "keby"), istotách, alebo o vonkajších okolnostiach? Nie! Svetlo je nádej, svetlo je viera, svetlo je odovzdanie v tom najpozitívnejšom zmysle s maximálnou dávkou zodpovednosti za svoj život. Každý vieme čo máme robiť, minimálne ďalší životný krok. Každý to cíti. Jedine čo nám v tom bráni je náš strach. Všetci vieme čo by sme radi spravili, všetci vieme a dúfame v lepší život a každý má na to svoj vlastný recept predstavivosti. Len Vy viete a tak sa toho bojíme. Prečo?
Nato si musíme položiť otázku, že čo je vlastne strach? Nepýtam sa, že aký strach, lebo strach ma tendenciu metastázovať a vždy si nájde dáku obeť okolnosti na ktorú sa zavesí. Čo je sakra vlastne strach? Pomocník!!!
Pomáha nám vydolovať z nás náš hlboko ukrytý potenciál. Potenciál našich všetkých hnacích a tvoriacich mechanizmov. Strach je obrátená viera v negatívne a ako vieme Viera má tendenciu vytvárať to, v čo veríme. Takže keď máme strach, tak úmernou hodnotou vynakladanej energie, ktorú vkladáme do nášho strachu, tak tvoríme. A keď ho vytvoríme, tak to znie: "veď som hovoril/a, že sa to stane". Kto hľadá ten nájde. Kto verí, sa stane. Tak ako to máte Vy? ZNEUŽÍVA Vás Váš strach, alebo VYUŽÍVATE svoju myšlienkovú kreativitu, aby ste si pritiahli dobro do Vášho života?
Ok, ešte k tomu pomocníkovi. Ďakujem, že mam strach, že vidím tému v ktorej sa mám uvoľniť, začať dôverovať a bezodkladne aktivovať konanie (napríklad citlivo pozdielať svojej polovičke svoje strachy [ zase o dôvere ], alebo prevziať zodpovednosť za svoje vlastné potreby v živote a doživiť sa, napriek tomu že mám muža patriarcha, alebo som muž pod papučou atď.)
Pomocník preto, lebo nás dokáže dohnať až na samotné dno. Aké dno? No bojte sa tak dlho, až kým si pritiahnete zdokonalenú verziu svojej predstavy a verím, že každý z nás má teraz celý zoznam, na ktorom môže začať postupne pracovať, lebo ináč - ja neviem ako Vy, ale moju skúsenosť by som radšej ponechal pri ponaučení sa z minulosti.
Pomocník preto, lebo nám na tom dne ukazuje, že bola aj iná cesta. Pomocník preto, lebo bez neho by sme dobrovoľne ku dnu nezišli, aby sme uvideli. Žili by sme naďalej v strachoch a zatiaľ by nám pretekal náš skutočný život pomedzi prsty. Každý túžime po prijatí, láske, nehe, vypočutí, po uznaní toho najbližšieho, tak príjmime svoje strachy za svojich najbližších, veľa sa od nich môžeme dozvedieť. A dokým Vám niekto nedrží pištoľ pri hlave: tak keď je niekto debilom, tak mu povedz že je debil, keď chceš povedať nie, tak povedz NIE, lebo jediné čo platí je, že keď nejde o život, tak ide len o ďalšie učenie. Prestanme si už pliesť "umelý strach" z "prirodzeným strachom o prežitie" a žime!
